V Boroch pýtali od pacientov po prijatí na hospitalizáciu 1000 eur

Bratislava 27. júna (TASR) - Viacerí pacienti, ktorých tento týždeň hospitalizovali na ortopedickom oddelení Nemocnice Bory v Bratislave, dostali po prijatí na podpis zmluvy na úhradu sumy 1000 eur. Podľa zmlúv si mali objednať nemedicínske služby súvisiace s hospitalizáciou. Pacienti, s ktorými TASR hovorila, potvrdili, že sa o poskytnutie žiadnych služieb predtým nezaujímali. Nemocnica Bory tvrdí, že služby sú výlučne dobrovoľné. Bratislavský samosprávny kraj pre TASR potvrdil, že pre poplatok za nemedicínske služby dostal nedávno podnet, ktorý preveruje.

Nemocnica Bory v reakcii pre TASR deklarovala, že sa dopláca len za nadštandardné doplnkové služby. „Zdravotná starostlivosť zostáva plne hradená zo zdravotného poistenia a tieto doplnky slúžia výlučne pacientom, ktorí majú záujem o vyšší komfort alebo špecifický prístup,“ uviedol generálny riaditeľ nemocnice Ivan Vulev.

Doplnkové služby v rámci ortopédie týkajúce sa plánovaných výkonov sa rozšírili od júna. Pacienti, ktorým bol termín operácie potvrdený pred týmto dátumom, dostali podľa nemocnice možnosť sa pre ne rozhodnúť dodatočne. Priblížila tiež, že medzi kľúčové nemedicínske doplnkové služby patrí najmä garancia jednolôžkovej izby či rozšírený výber stravy, ktoré prispievajú k vyššiemu komfortu počas hospitalizácie.

Pacienti, ktorí spomínané zmluvy dostali, boli hospitalizovaní na dvojlôžkových izbách. Od zdravotníckych aj nezdravotníckych pracovníkov sa napríklad postupne dozvedeli, že poplatok majú zaplatiť preto, lebo nejde o bežnú, ale novú modernú nemocnicu. Taktiež im bolo povedané, že poplatok slúži na krytie nákladov spojených s prevádzkou budovy a na manažment, že je ním spoplatnený každý operačný výkon alebo že na izbe majú filtrovaný vzduch.

„Doktor mi povedal, že v iných nemocniciach by sme čakali dlhšie, nedostali by sme tam takú kvalitnú starostlivosť a nebolo by tam také kvalitné vybavenie,“ priblížila pre TASR jedna z pacientiek, ktorá takúto zmluvu dostala. Spomínanú zmluvu na nemedicínske služby niektorí označovali podľa jej slov aj ako doplatok.

Nemocnica Bory reagovala, že od začiatku júna zoperovala takmer stovku ortopedických pacientov v režime plánovaných hospitalizačných výkonov. Všetkým pacientom bola podľa nemocnice poskytnutá zdravotná starostlivosť a to bez ohľadu na to, či prejavili záujem o novú ponuku doplnkových nadštandardných nemedicínskych alebo medicínskych služieb. „Je nám úprimne ľúto, ak v prípade našich pacientov nastalo určité nedorozumenie. Nadštandardné služby vnímame ako nástroj, vďaka ktorému si môžu naši pacienti prispôsobiť starostlivosť podľa vlastných predstáv. Ide o legálny spôsob, ktorý je bežne dostupný aj na pôde ostatných nemocníc na Slovensku. Ak náš pacient nebude mať záujem o nadštandardné služby, zdravotná starostlivosť mu bude poskytnutá v rozsahu verejného zdravotného poistenia,“ vysvetlil hovorca Nemocnice Bory Tomáš Kráľ.

Poplatkom za nemedicínske služby v nemocnici Bory sa po podnete pacienta už zaoberá Bratislavský samosprávny kraj (BSK). Vysvetlil, že poskytovateľ, s ktorým má zdravotná poisťovňa pacienta zmluvu, nesmie požadovať úhradu za starostlivosť plne hradenú z verejného zdravotného poistenia ani podmieňovať jej poskytnutie poplatkom. „Keďže však v predmetnej veci ide o nedávno prijatý podnet a BSK zatiaľ v rámci jeho prešetrovania nemá všetky potrebné informácie, nie je možné vyjadriť sa konkrétnejšie,“ uviedla pre TASR hovorkyňa kraja Lucia Forman.

BSK v tejto súvislosti na ľudí apeloval, aby si riadne prečítali každý podpisovaný dokument. Odporučil, aby o nejasnostiach najskôr komunikovali s poskytovateľom. V prípade pochybností o plnení legislatívnych povinností môžu podľa neho podať podnet na príslušný kraj, ktorý ho prešetrí. „Ak dôjde k záveru, že poskytovateľ mohol porušiť svoje zákonné povinnosti, začne voči poskytovateľov správne konanie vo veci uloženia pokuty. Pokiaľ samosprávny kraj zistí, že na prešetrenie podnetu alebo jeho časti nie je príslušný, takýto podnet odstúpi príslušnému orgánu na ďalšie konanie,“ doplnila hovorkyňa.

Aj Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR pre TASR potvrdilo, že podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti úhradou nad určenú spoluúčasť poistenca sa nesmie a poskytovanie nadštandardných služieb je viazané na dobrovoľný zmluvný vzťah. Poukázalo tiež na to, že poskytovateľ je o rozsahu a podmienkach poskytovanej starostlivosti povinný informovať vopred. „Jeho neuzavretie nesmie znamenať odopretie zdravotnej starostlivosti pacientovi,“ podotklo. Rezort však v danom prípade žiadny podnet nezaznamenal. Zároveň upozornil na to, že výber poplatkov preveruje príslušný samosprávny kraj.

Nemocnica Bory nemôže podmieniť operáciu platbou, zhodli sa odborníci

Nemocnica, ktorá má zmluvy so zdravotnými poisťovňami, nesmie od pacientov za poskytnutie zdravotnej starostlivosti požadovať žiadne plnenie nad rámec prípadnej spoluúčasti pacienta na takomto výkone. Pre TASR to potvrdil právnik Ivan Humeník, ktorý sa špecializuje na zdravotnícke právo, v súvislosti s poplatkami v Nemocnici Bory v Bratislave. Zdravotnícka analytička Jana Ježíková ich považuje za nelegálne. Asociácia na ochranu práv pacientov poukázala na to, že pacienti musia mať možnosť sa vopred oboznámiť s prípadnými poplatkami.

Humeník upozornil, že platná legislatíva zakazuje, aby sa podmieňovala zdravotná starostlivosť iným plnením. „Ide v podstate o situáciu, keď napríklad poskytovateľ umožní pacientovi, aby u neho získal zdravotnú starostlivosť, ale len v prípade, ak pacient zaplatí poplatok za wi-fi pripojenie, ktoré poskytovateľ ponúka vo svojich priestoroch. Platby za činnosti, ktoré si pacient slobodne neobjednal a ktoré predstavujú pre pacient bariéru k tomu, aby sa dostal k starostlivosti, na ktorú mu zákon priznáva nárok, sú taktiež v rozpore so zákonom,“ povedal Humeník. Upozornil, že poskytovateľ nesmie zvýhodňovať pacientov, ktorí „podľahli“ jeho tlaku a „nezákonný“ poplatok zaplatili, oproti pacientom, ktorí poplatok zaplatiť odmietli.

Vysvetlil, že rozsah zdravotnej starostlivosti, ktorú uhrádzajú zdravotné poisťovne, určuje legislatíva. „Ak mala byť v zmysle týchto predpisov daná zdravotná starostlivosť zo strany nemocnice 100 percent hradená z verejného zdravotného poistenia a pacient spĺňal podmienky na to, aby za neho poisťovňa starostlivosť uhradila, tak je v podstate pacientova spoluúčasť na takejto zdravotnej starostlivosti vo výške nula percent. To značí, že nemocnica v takom prípade za poskytnutú starostlivosť nesmie žiadať od pacienta žiadnu platbu,“ povedal. Ozrejmil, že porušenie pravidiel týkajúcich sa poplatkov je sankcionované do výšky 16.596 eur, v prípade opakovaného porušenia počas predchádzajúcich 12 mesiacov, je možné sankciu zdvojnásobiť.

Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP) pripomenula, že pacient má právo odmietnuť nemedicínske služby a má nárok na rovnakú zdravotnú starostlivosť hradenú z verejného zdravotného poistenia. „Pacienti musia mať dostatočný čas a možnosť sa vopred oboznámiť so všetkými zmluvnými podmienkami vrátane prípadných poplatkov, a to už pri plánovaní hospitalizácie. Hoci cenník je zverejnený na webovom sídle nemocnice spolu s ďalšími informáciami potrebnými pred hospitalizáciou, nemocnica by mala jednoznačne overiť, či pacient bol na túto skutočnosť upozornený a či jej plne porozumel,“ uviedla pre TASR prezidentka AOPP Elena Marušáková.

Pokračovala, že ak k tomu nedošlo, je nevyhnutné, aby nemocnica zabezpečila nápravu a transparentný komunikačný proces. „V tomto prípade je namieste otázka, či nemocnica dokáže oddeliť medicínske a nemedicínske služby. Úhrada z verejného zdravotného poistenia je totiž v rovnakej výške pre všetky nemocnice bez ohľadu na doplnkové nemedicínske okolnosti, ako je napríklad jednolôžková izba. V iných nemocniciach je takáto izba považovaná za nadštandard a pacient si za ňu pripláca osobitne,“ doplnila Marušáková.

V prípade, že majú ľudia pocit, že im starostlivosť podmieňovali úhradou nemedicínskych služieb, odporučila, aby požiadali o rozpis ponúkaných služieb a cien či písomné potvrdenie, že ich odmietnutie nemá vplyv na poskytnutie starostlivosti. Pripomenula, že o pomoc môžu požiadať aj AOPP či zdravotnú poisťovňu.

Zdravotnícka analytička Jana Ježíková, ktorá v minulosti pôsobila ako riaditeľka odboru zdravotníctva Bratislavského samosprávneho kraja a štátna tajomníčka rezortu zdravotníctva, vníma poplatok, ktorý vyžadovala Nemocnica Bory, ako nelegálny. Upozornila na to, že zo zmluvy v tomto prípade nie je jasné, čo má byť obsahom nemedicínskych služieb. „O to viac, že cena je až 1000 eur,“ podotkla pre TASR s tým, že tvorba ceny má svoje zákonom definované pravidlá.

Vysvetlila, že súčasťou poskytnutia zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia sú aj nemedicínske služby spojené s hospitalizáciou, ako napríklad strava a celkový pobyt. Pacient si za vlastné podľa jej slov hradí, ak si želá napríklad tresku z bufetu alebo krížovky z novinového stánku. „Ak mu nemocnica chce ponúknuť niečo ešte iné, nemedicínske, má to presne vymenovať, aby to bolo kontrolovateľné, a pacient to môže slobodne odmietnuť alebo prijať,“ dodala.

Ježíková mieni, že ak pacienta v nemocnici oslovujú s podpisom zmluvy na nemedicínske služby pred zákrokom, má to znaky protiprávnosti, aj keď je v nej napísané, že poplatok žiada zaplatiť slobodne a dobrovoľne. Tiež upozornila na možné zneužitie tiesne a rozrušenia pacienta. Takéto podpísanie zmluvy možno podľa jej slov považovať za neplatný právny úkon a pacient by tak poplatok zaplatiť nemusel. „Vyzerá to tak, že sa zneužíva tieseň pacienta, jeho rozrušenie, čo je konanie, ktoré sa prieči dobrým mravom,“ uzavrela.